34819

je didaktický systém, ktorý sa na škole využíva viac ako 10 rokov.

Ide o:

1.     Technické zariadenie pre realizáciu spätnej väzby s využitím počítača  v podmienkach bežnej učebne.

2.     Ku technickému zariadeniu podľa bodu 1 patrí programové vybavenie umožňujúce riadenie vyučovacieho procesu učiteľom,  tvorbu didaktických testov, individuálne skúšanie študenta, evidenciu a štatistické spracovanie reakcií študenta na vyučovaní a mimovyučovacích prác študenta.

Popis technickej časti

1.     Tvorba didaktických testov

2.     Evidencia výkonov žiaka na vyučovaní

3.     Evidencia výkonov žiaka pri riešení domácich prác, písomných prác, projektov, ap.

5.     Súhrnná štatistika výkonov žiaka

6.     Zálohovanie

Príklad priebehu hodiny

Legenda:     Tučné písmo           - prvky EJ

                    Kurzíva               - činnosť učiteľa

                    Obyčajné písmo      - činnosť žiaka

T é m a : L o g a r i t m y

            Základná informácia 

 " Logaritmus čísla X je také číslo Y ktorým treba  umocniť základ Z, aby sme

dostali číslo X, teda logzx = y     pretože zy = x "     

            Otázka / úloha zadaná učiteľom/        

   " V nasledovnom zápise doplňte chýbajúce číslo   

           log28 = ? "  

            Odpoveď žiaka klávesom       

           3      

            Diskusia    (zdôvodnenie odpovede žiakom)

           " log28 = 3 pretože 23 = 8 " 

            Záznam nového poznatku      

           log28 = 3 pretože 23 = 8 

            Otázka / úloha zadaná učiteľom/        

 " Teraz miesto otáznika doplňte chýbajúci znak v zápise    

           log24 ? log28 "     

            Odpoveď žiakov klávesom       

           <  (1)

            Diskusia    (zdôvodnenie odpovede žiakom)

           " log24 < log28  pretože  log24 = 2 a log28 = 3 "      

            Záznam nového poznatku      

           log24 < log28 pretože log24 = 2 a log28 = 3  

            Otázka / úloha zadaná učiteľom/        

 " Teraz miesto otáznika doplňte chýbajúci znak v zápise    

           log24 + log216 ? log264 "         

            Odpoveď žiaka klávesom       

           =       (2)

            Diskusia    (zdôvodnenie odpovede žiakom)

           "log24 + log216 = log264  pretože

          log24 = 2 a log216 = 4 a log264= 6 "    

            Záznam nového poznatku      

          log24 + log216 = log264 

            Otázka / úloha zadaná učiteľom/        

 " Teraz miesto otáznika doplňte chýbajúci znak                            v zápise         

           log39 + log33 ? log327 " 

            Odpoveď žiakov klávesom       

           =       (2)

            Diskusia    (zdôvodnenie odpovede žiakom)

          "log39 + log33 = log327 pretože log39 = 2 a log33 = 1 a log327 = 3"         

            Záznam nového poznatku      

            log39 + log33 = log327

            Otázka / úloha zadaná učiteľom/        

 " Teraz miesto otáznika doplňte chýbajúce číslo v zápise   

           log33 + log33 = log3? "   (Ponuka odpovedí a,3  b,6  c,9  d, ani)

            Odpoveď žiakov klávesom       

           c      

            Diskusia    (zdôvodnenie odpovede žiakom)

           " Podľa predchádzajúcich príkladov sa zdá, že platí

           logz a + logz b = logz (a.b),        stačí teda  vynásobiť čísla 3 a 3 "         

            Záznam nového poznatku      

          logz a + logz b = logz (a.b)          atď.

Podobne prebieha vyučovanie fyziky, odborných technických predmetov, ale gramatiky v jazykoch, ap.

Aktivita účastníkov vyučovania

          Ak podľa Friedmanna si priemerný človek zapamätá približne:

- 10% z toho, čo číta,

- 20% z toho, čo počuje,

- 30% z toho, čo vidí v podobe obrazu,

- 50% z toho, čo vidí a súčasne aj počuje,

- 70% z toho, čo vidí, počuje a súčasne aj vykonáva,

- 90% z toho, k čomu dospel sám, na základe vlastnej skúsenosti, vykonávaním nejakej činnosti,

tak pri  IPPV sa umožňuje väčšine žiakov a pomerne často, aby dospeli sami, vlastnou činnosťou, k poznatkom a tým sa zvýšila šanca na ich zapamätanie.

Efekty pozorovateľné pri používaní IPPV       

Už pri zbežnom pozorovaní vyučovania v didaktickom systéme RPPV možno vidieť tieto efekty:

1.     V IPPV sa uplatňujú prvky kooperatívneho vyučovania. Významná časť študentov sa prirodzene združuje do malých skupín a v spoločnej diskusii hľadajú odpoveď na položenú otázku. Tieto situácie sa počas hodiny vyskytujú veľmi často (cca 20 krát). Podľa J. Piageta je kooperatívnosť, spolupráca rozhodujúcim prostriedkom formovania racionálneho myslenia, je rozhodujúca pre rozumový vývoj detí. Dieťa najlogickejšie myslí v diskusii s ostatnými deťmi.  Podľa A. Astina výsledky viacerých výskumov dokazujú, že najväčší podiel na osobnostnom vývoji študenta, jeho študijnom výkone i na jeho spokojnosti v škole má interakcia s inými študentmi.

2.     Diskusia  študentov  k  otázke   prebieha za  veľkej  pozornosti ostatných študentov (každý chce vedieť, ako odpovedal). Študent je sústredený na dianie na hodine, nerozptyľuje sa a sám sa bráni pred vyrušovaním ostatnými študentmi.

3.     Súčasne prebiehajú maximum motivácie študenta a maximum jeho pracovnej aktivity. Študent chce pracovať.

4.     Podstatnú časť informácií  podáva študent (v diskusii)  a tým preberá časť zaťaženia na seba. Uvedomuje si svoju hodnotu, je učiteľovi partnerom, dominuje spoločný záujem účastníkov pedagogického procesu na úspechu tohto procesu..

5.     Žiaci  sa  učia  hovoriť,  argumentovať,  analyzovať, zdôvodňovať, počúvať iných. Hľadajú a nachádzajú vlastné postupy a metódy riešenia úloh.

6.     Nedochádza k stresu (strápňovaniu) študenta.  Objavujú sa tu znaky INTEGROVANÉHO TEMATICKÉHO VYUČOVANIA (ITV), ktorého autorkou je S. Kovalikova  a kde ide o vytvorenie prostredia, v ktorom mozgy študentov pracujú optimálne.

7.     V triede je dominantná tvorivá atmosféra. Pre rozvoj tvorivosti je nevyhnutné zabezpečiť atmosféru a sociálne vzťahy, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie, v ktorom sa optimálne môžu prejaviť a rozvíjať tvorivé schopnosti jednotlivca a skupiny.

8.     Študent je denne informovaný o svojich výsledkoch, restoch a možnostiach ich odstránenia. Vo vzťahoch s učiteľom prevláda duch čestnosti a spravodlivosti. Študent si môže samostatne plánovať svoj postup pri dosahovaní žiadaných výsledkov (dotestovanie, dopísanie písomných prác, zmena kvality odovzdávaných prác, ap.), čo prispieva k jeho osobnostnému rastu.

9.     Učiteľ nerobí to, čo dokáže urobiť študent sám. Jeho aktivita je orientovaná hlavne na riadenie poznávacieho procesu, usmerňovanie a uzatváranie  diskusie a generovanie otázok  tak, aby dochádzalo  k objavovaniu nových vedomostí, ku ich utvrdzovaniu, alebo ku ich rozširovaniu podľa aktuálnej situácie v triede.

Organizácia vyučovania pri  RPPV

          Vyučovacia hodina začína prezentáciou. Úlohou študentov je napísať svoj číselný kód, čim sa „jeho“ klávesnica programovo pripojí k počítaču a umožní sa tak ukladanie reakcií žiaka do pamäte počítača. Už pri tomto jednoduchom akte sa kladú základy atmosféry, ktorá bude charakteristická pre celú hodinu. Podráždenosť učiteľa  pri pomýlení študenta, či naopak vtipný komentár veľmi ovplyvnia ďalší priebeh.

          Úvodnú časť hodiny by sme mohli charakterizovať ako zorientovanie. Učiteľ krátkymi otázkami, na ktoré študenti odpovedajú prostredníctvom svojich klávesníc a následne o nich diskutujú vedie študentov predchádzajúcim učivom tak, aby sa zistil stav súčasných vedomostí a zopakovali informácie potrebné pre ich ďalšie rozšírenie.  Takto sa plynule dostávame do fázy získavania poznatkov, ktorá vyústi do fázy ich stabilizácie.

          Úspešnosť hodiny závisí od správne volených  otázok (úloh).  Otázky nesmú  odrádzať  od  rozmýšľania,  to znamená,  že  by  mali  byť  pre väčšinu  študentov  "riešiteľné".  Kvalitu otázok pozná učiteľ veľmi rýchlo. Ak sa trieda  "rozšumí",  žiaci  sa začnú nervózne správať, alebo otrávene stláčať klávesy, je zrejmé, že otázky sú volené  nevhodne. Možno  je príliš  veľké tempo  (ak  má učiteľ pocit, že nestihne splniť "plán" ), alebo sú úlohy príliš ťažké.  Znakom vydarenej   otázky (úlohy),  alebo  série   otázok  je  pracovná atmosféra,  intenzívna,  až  vášnivá  diskusia, evidentná radosť z vyučovania,  ktorú  žiaci  bez  zábran  prejavujú.

Hodnotenie študentov v RPPV

          Študent  je  hodnotený  podľa  percentuálnej úspešnosti svojej práce.  Hodnotenie  rešpektuje  individualitu  študenta,  poskytuje šance na  zlepšenie , pozitívne formuje  osobnosť študenta. Študent po každej hodine  pozná  svoje  aktuálne  hodnotenie  a podľa toho koriguje  svoje snaženie.  Do hodnotenia  sú zahrnuté nasledovné aktivity študenta :

          Základná   skupina

a, body  za spoločné reakcie na  hodine - v ďalšom texte je počet týchto bodov označný "K"

Možnosti získania : účasťou na hodine

                              individuálnym dobrovoľným dotestovaním /ak žiak                                               chýbal/

Pedagogický efekt : aktivizácia žiaka na vyučovaní

                                minimalizácia absencie

                                tlak na urýchlené doplnenie vedomostí

                                tlak na organizáciu práce žiaka

b, body  za písomné práce na  hodine - v ďalšom  texte je počet týchto bodov označný "P"

Možnosti získania : napísanie práce

                               dodatočné dopísanie práce /do úvahy prichádza  faktor                                                    času /

Pedagogický efekt : usporiadanie vedomostí

                               rešpektovanie individuálnych problémov žiaka                                                       tlak na organizáciu práce žiaka

c, body za domáce práce -  v ďalšom texte je počet týchto bodov označný "D"

Možnosti získania : napísanie práce

                              dodatočné dopísanie práce / faktor času /

Pedagogický efekt : aktívne vyhľadávanie a spracovávanie informácií

                              usporiadanie vedomostí

                               tlak na kvalitu práce

                               rešpektovanie individuálnych problémov žiaka                                                              tlak na organizáciu práce žiaka

d,  body za  záverečný individuálny  opakovací test  - v ďalšom texte je počet týchto bodov označený "T"

Možnosti získania : vykonanie testu

Pedagogický efekt : usporiadanie vedomostí

                                adresné opakovanie učiva                       

                               práca v skupine (spoločná príprava ne test)

                               ocenenie doterajšej práce žiaka (žiak, ktorý získal počas klasifikačného obdobia množstvo prémiových bodov test robiť nepotrebuje)

          Doplnková   skupina

a,  prémie za  diskusiu k  otázkam počas  vyučovania- v  ďalšom  texte je počet týchto bodov označný "I"

Možnosti získania : účasť na diskusii

Pedagogický efekt : aktivizácia žiaka

                                 rozvoj komunikácie

                                 rozvoj osobnosti žiaka

b, prémie za iné činnosti- v ďalšom texte je počet týchto bodov označený "M"

Možnosti získania : mimoriadna kvalita práce

                               predčasné odovzdanie práce

                               mimoriadna náročnosť riešenia

Pedagogický efekt : odstránenie priemernosti, lajdáctva

                                rozvoj osobnosti žiaka

          Podľa vyššie uvedeného postupu sa žiak aktivizuje  a získava  body za  reakcie prostredníctvom  žiackej klávesnice  /K/ a za následný individuálny komentár /I/. Aktivita žiaka  na hodine je výrazne  oceňovaná a tým ovplyvňuje jeho výsledky.

          Po dostatočnom množstve  prebraného učiva nasleduje písomná práca  /P/,  alebo  rozsiahla  domáca  práca  /D/. Spracovanie týchto výsledkov sa riadi týmito pravidlami :

     - počet bodov za tieto činnosti určuje učiteľ. Osvedčilo sa  priradiť písomným  prácam približne rovnaký počet bodov, ako bolo možné získať na hodine.

     -  napísanie všetkých písomných prác na hodine nie je povinné. Ak má žiak problémy, ktoré  mu bránia v príprave, môže si písomnú prácu odložiť. Ak žiak vynechal prácu bezdôvodne a  potom ju dodatočne dopíše, učiteľ mierne zníži  jej  bodové hodnotenie (cca 15%).

     - odovzdanie  všetkých domácich prác je povinné. Do tejto kategórie patria  tzv.  ročníkové práce, ktoré dokazujú schopnosť žiaka realizovať náročné práce, ktoré bude musieť v praxi robiť. Z toho vyplynula povinnosť ich realizácie. Neospravedlniteľne oneskorené odovzdanie  je  sankcionované znížením bodovej  hodnoty (podobne ako pri písomných prácach).

          Činnosť   žiaka   mimoriadne   prekračujúca   úroveň  práce ostatných, či  už z hľadiska  kvality, množstva, či  času učiteľ ocení  prémiami /M/.  Táto skutočnosť  pozitívne ovplyvňuje správanie žiakov, zbavujú sa priemernosti, snažia sa vyniknúť.

          Na  konci  klasifikačného  obdobia  zaradí  učiteľ  test  z najpodstatnejších informácií daného  predmetu, ktorý žiaci robia individuálne (písomne) a ich odpovede sa následne vložia do PC. Bodová hodnota tohto testu je cca 15% zo súčtu  (K + P + D) . Zaradením tohto testu  dôjde k týmto efektom :

     - niektorí vynikajúci  žiaci majú také množstvo  bodov  (aktivita na  hodine,  prémie),  že   zaradenie  testu  neovplyvní  ich výsledky  tak, aby  znamenali zhoršenie  výbornej známky. Títo žiaci  teda  test robiť  nemusia, čo  pre nich  predstavuje určitú odmenu  za  dlhodobú  nadpriemernú  prácu.  Rastie tiež ich sebavedomie a pôsobia v krátkom  období prípravy na testovanie / cca 1O dní / ako konzultanti žiakom, ktorí test robiť "musia".

     - priemerní  žiaci majú možnosť upraviť  si svoje výsledky. Toto  sa im  však podarí  len vtedy,  ak výsledky  testu sú  výrazne lepšie, ako ich doterajšie hodnotenie. Systém takto  poskytuje  šancu, ale  nič nedá  zadarmo. Samozrejme odpadá  "ovplyvňovanie "učiteľa s cieľom získať lepšiu známku.

     -  slabí  žiaci,  ktorých  hodnotenie  za  doterajšiu prácu  zodpovedá  známke  "nedostatočný"  majú  možnosť objektívne dokázať, že ich vedomosti sú dostatočné na zvládnutie učiva ďalšieho ročníka.

          Úspešnosť  žiaka  počíta  počítač  a  zobrazia sa na monitore,  či vytlačia  na tlačiarni  v ľubovoľnom  okamihu a  po každej  hodine sú tieto informácie objektom intenzívneho  záujmu žiakov.  Hodnoty bez  čiarky sú  tie, ktoré  žiak mohol  získať, s čiarkou tie, ktoré získal.

  Ako základný výpočet sa  využíva výpočet úspešnosti žiaka "voči triede" (% t)

                                    K'+ P'+ D'+ T'+ I + M

                       % t   =  ----------------------------- . 100

                                          K + P + D + T

           Takto počítané hodnotenie má tieto dôsledky :

     -  ak žiak  chýba, K'  je rovné  nule, K  sa však po každej  hodine  zvyšuje  a  tým sa  hodnotenie žiaka zhoršuje. Táto skutočnosť   ho  núti   minimalizovať  svoju   absenciu  na  vyučovaní,   alebo    po   absencii   si    učivo   doplniť a individuálne sa dotestovať.  Body z tohto dotestovania sa automaticky dosadia miesto K'  a výsledky žiaka sa upravia. Táto činnosť  vyplýva z potreby  žiaka a nie  je vynucovaná učiteľom.

          -  individuálne reakcie  žiaka   (I)  a mimoriadna kvalita  práce  žiaka (M) sa výrazne  prejavia v hodnotení žiaka  a motivujú ho tak k práci na sebe.

          - zaradenie  záverečného opakovacieho testu  týmto spôsobom spôsobí okamžité zhoršenie úspešnosti  žiaka a ten, ak chce dosiahnuť úroveň  pre zaradeím testu, ho  musí urobiť aspoň  na  takej úrovni, ako bola  jeho doterajšia  úspešnosť. Len  výrazne vyššia úspešnosť záverečného testu, ako doterajšia,  môže  spôsobiť pozorovateľné  zlepšenie celkovej úspešnosti  žiaka. Tento  postup žiaci  akceptujú a chápu ako ich povinnosť neustále  dokazovať svoje kvality.

          - aby  bol žiak na konci  klasifikačného obdobia hodnotený, musí súčet bodov  (P+D+I+M+T) dosiahnuť učiteľom stanovenú hranicu. Žiak je tým nútený zaoberať sa sústavne svojimi výsledkami, dopĺňať si nenapísané, alebo zle napísané práce. Žiak je tým   vychovávaný k samostatnosti, zodpovednosti. Učiteľa toto pravidlo oslobodzuje od niektorých nepríjemných "povinností" (písomné napomínanie žiaka). Zatiaľ čo pri klasifikácii pomocou známok dochádza na konci klasifikačného obdobia často k sporom medzi študentom a učiteľom (učiteľ a študent prisudzujú jednotlivým známkam rôznu váhu), pri RPPV je „vývoj známky“ pod neustálou kontrolou a preto tu ku sporom nedochádza, čo sa potvrdilo aj vo výsledkoch pedagogického výskumu.

          Pri dlhodobej nezavinenej absencii žiaka postupujeme pri hodnotení individuálne.

Pedagogický výskum

          Predmetom pedagogického výskumu bol didaktický systém IPPV. Porovnávali sme štandardné vyučovanie z hľadiska podielu a frekvencie aktivít učiteľa a študentov, frekvencie motivačných impulzov, vzťahov študentov voči vyučovaniu a v súhrne týchto pôsobení na študijné výsledky študentov.

Pre nedostatok miesta uvádzam len výber z analýzy aktivít učiteľa a študentov.

Analýza aktivít učiteľa a študentov bola robená pomocou nasledovného záznamového hárku:

FORMULÁR K ZÁZNAMU AKTIVÍT ÚČASTNÍKOV  VYUČOVANIA

         úroveň                                       aktivita

                        A. Informačné aktivity učiteľa smerom k celej triede

            4          učiteľ - informácia (uvedenie, popis javu súvisiaceho s učivom)

5          učiteľ - bližšie vysvetľuje (hlbšie analyzovanie javu súvisiaceho s učivom)

6          učiteľ - úzka otázka (zadanie otázky celej triede s obmedzeným výberom odpovedí)

            7          učiteľ - široká otázka (zadanie úlohy vyžadujúcej súvislú činnosť študenta,                                    alebo celej triedy)

                        B. Regulačné aktivity učiteľa smerom k študentovi

            8          učiteľ - povzbudzuje (povzbudzovanie, resp. kladenie pomocných otázok                                    pri aktívnom vstupe študenta)

            9          učiteľ - chváli (ocenenie aktívneho vstupu študenta)

            2          učiteľ - karhá (kritika študenta za neadekvátne správanie)

            3          učiteľ - koriguje (oprava reakcie študenta)

                        C. Aktivity nesúvisiace s učivom

            1          iné (neformálna kominikácia učiteľ-študent nesúvisiaca s učivom)

            0          hluchý čas (evidencia účasti, čakanie, poruchy, ap.)

                        D. Neverbálne aktivity študenta

            -2         študent - pasívny záznam (zápis diktovanej informácie, odpisovanie  odkresľovanie, ap.)

            -3         študent - aktívny záznam (samostatný záznam z výkladu, diskusie, aktívna                                    práca s literatúrou)

            -5         študent - špecifický transfer

            -7         študent - nešpecifický transfer

                        E. Verbálne aktivity študenta

            -1         študent - neadekvátny vstup (vyrušovanie)

            -4         študent - reaktívny príspevok (hromadná, jednoznačná, krátka odpoveď                       skupiny študentov v tradičnom vyučovaní, resp. hromadná odpoveď                                        stlačením klávesy v RPPV)

            -6         študent - aktívny príspevok (súvislý slovný vstup jedného študenta)

            -8         študent - nastolenie problému (otázka rozširujúca učivo, alebo doplnenie  učiva vlastným poznatkom študenta)

          Absolútne hodnoty čísiel priradené jednotlivým aktivitám podľa názoru autora zodpovedajú stupňu ich významu v pedagogickom procese. Pre lepšiu prehľadnosť grafického znázornenia boli aktivitám učiteľa priradené kladné hodnoty a aktivitám študenta záporné. Pri odposluchu magnetofónového záznamu vyučovacej hodiny boli do počítača zaznamenávané aktuálne aktivity a tak sa získal ich časový priebeh (prílohy P1 až P18). Charakteristickou sekvenciou pre RPPV je podľa vyššie uvedeného prevodu 4, 6, -5, -4, -6, 9, -3 (4 - informácia učiteľa, 6 - otázka učiteľa, -5 - spracovanie informácií, -4 - reaktívny príspevok  študentov, -6 - aktívna príspevok študenta, 9 - pochvala, -3 - záznam informácie) s malými modifikáciami závislými od vývoja vyučovania. Na obrázku je príklad záznamu aktivít na jednej vyučovacej hodine.

Z množstva získaných údajov uvádzam:

Porovnanie aktivity učiteľa smerom k celej triede

                                            experimentálna trieda           porovnávacia trieda                  
položka                                                 čas/frekvencia                  čas/frekvencia

==============================================================

"učiteľ- informuje"                                 2607/135                                  4991/60

"učiteľ-úzka otázka"                              1116/160                                   596/67

          Z tabuľky vidieť, že v experimentálnej triede sa nevyskytujú dlhé monológy učiteľa. Informácie učiteľa sú sústredené do niekoľkých viet, ktoré tvoria zväčša vstup do problému, ktorý konči úzkou otázkou. Charakteristickým znakom IPPV je rozdelenie informácií do malých blokov. Ďalším významným znakom je veľmi časté ukladanie úloh (úzkych otázok), na ktoré žiak aktívne reaguje.

Porovnanie príspevku žiaka do vyučovacieho procesu

                                                           experimentálna trieda           porovnávacia trieda           

            položka                             čas/frekvencia                          čas/frekvencia

==============================================================

"študent-aktívny príspevok"                    2851/192                                  2426/47

"študent-reaktívny príspevok"                 1763/185                                  852/69

"študent-nastoľuje problém"                      383/38                                   269/19

          Z tabuľky vidieť, že v experimentálnej triede je študent  zapojený do diania na hodine oveľa častejšie. Nevyskytujú sa tu dlhé súvislé odpovede jedného študenta, ale časté niekoľko vetné objasnenie, či zhrnutie riešeného problému. Diskusie zúčastňuje viac študentov, s mnohými pozitívnymi vplyvmi na študenta. Významné je tiež to, že žiak sa zapája do diskusie dobrovoľne, nehovorí v strese a nestrápňuje sa pred spolužiakmi. Reaktívny príspevok žiaka v porovnávacej triede spočíva obyčajne v kolektívnej jednoslovnej hlasnej odpovedi na úzku otázku učiteľa. Táto aktivita študenta nie je hodnotená, hĺbka záujmu študenta o účasť je veľmi neurčitá. V experimentálnej triede je reaktívny príspevok realizovaný stlačením klávesu. Výkon študenta pri tejto aktivite je evidovaný a to vplýva na myšlienkové procesy, záujem na správnosti reakcie a tiež na záujem na následnej diskusii. Časté zapájanie študenta do vyučovacieho procesu vyvoláva časté generovanie vlastných riešení, prípadne doplnkových otázok študenta, čo vidíme v položke "študent-nastoľuje problém" .

Porovnanie početnosti akceptujúcich reakcií učiteľa počas vyučovania

                                                experimentálna trieda           porovnávacia trieda                  
položka                                          čas/frekvencia              čas/frekvencia

==============================================================

"učiteľ-povzbudzuje"                              234/67                         84/33

"učiteľ-chváli"                                       683/100                        239/41

"učiteľ-koriguje"                                    154/15                         402/31

          Tým, že sa študent v experimentálnej triede zapája častejšie do diania na hodine, vytvára sa pre učiteľa významne väčší priestor na motivačné pôsobenie, na povzbudenie a pochvalu, na "ľudské slovo". Tieto položky v tradičnom vyučované často absentujú, učitelia nevytvárajú priestor na akceptujúce reakcie (žiak je len prijímateľ informácií), preferujú kritiku, či trest.  Keďže je učiteľ informovaný o správnosti, resp. nesprávnosti reakcie študentov na úzku otázku, môže dať v diskusii priestor tím študentom (uprednostňuje slabších) , ktorí učivo chápu a tak sa vyhnúť príliš častým korekciám ich názorov. Upevňuje sa tak zdravá sebadôvera žiakov, čo pozitívne vplýva na ich psychický rozvoj.

Na záver možno konštatovať, že : „V triede v ktorej sa využíva IPPV je  oproti  triede s tradičnym vyučovaním.“väčší priestor pre aktívne zapojenie študentov do vyučovacieho procesu a všestranné výchovné pôsobenie učiteľa.“